Strach, pohodlnosť a apatia - náš úhlavný nepriateľ!

Autor: Juraj Štunda | 27.11.2012 o 19:00 | (upravené 28.11.2012 o 15:13) Karma článku: 3,79 | Prečítané:  543x

Áno presne tak, dobre čítate - strach - sa nás všetkých snaží dostať tam, kde by sme na základe našej slobody a svedomia nechceli ocitnúť. Ale prečo tomu tak je..? Prečo asi..? Žeby sme boli masochisti..?

 

Nie, my sme tí, ktorí dovolili strachu vstúpiť medzi nás a do nás, či už uvedomelo, alebo neuvedomelo. Možno to je zdedené po našich  predkoch, že si volíme vždy tých, ktorí nás časom zotročia prostredníctvom zákonov, moci a iných štruktúr. Sme naivní..? Nie je z čoho vyberať..? Všetko chutné a šťavnaté ovocie nám nahnilo, alebo úplne zhnilo..? Všetci mame na tom istý podiel viny a naše deti to bremeno možno ponesú ďalej, ak sa nepostavia - nepostavíme na odpor a nepovieme DOSŤ BOLO!!! Len aby nebolo neskoro.

Týka sa to nás všetkých, čo žijeme tu v tejto krajine, pokiaľ je ešte naša, pokiaľ nám nezoberú-nepredajú doslova aj zem pod nohami. Väčšinou mladí ľudia, študenti boli tou najrevolučnejšou skupinou, čo sa zasadzovala za svoje práva a v prípade neprávosti rázne dávali najavo svoj nesúhlas.

Mali sme možnosť vidieť 17.11.2012 sobota, v uliciach 9-ich miest po Slovensku boli ohlásené verejne zhromaždenia ľudí ku spomienke Dňa študentstva a Dňa boja za slobodu a demokraciu. Koľko mladých ľudí vyšlo do ulíc a nielen mladých..? Česť výnimkám.

Dnes to asi pre väčšinu nie je veľmi zaujímavé. Čo by tam robili, mrzli na zime, však lepšie doma v teple sedieť a surfovať po internete - tomu sa hovorí POHODLNOSŤ a NEZÁUJEM o veci verejné. Však sme všetci spokojní, čo budeme demonštrovať a ak si potrebujeme zanadávať či sa vybúriť tak tu mame na to krčmy, rodinných príslušníkov (však tí nám to odpustia) a samozrejme učiteľov, však nemajú skoro žiadne práva, čo nám oni môžu. To sme dospeli - sloboda a demokracia, tu by sa mi hodilo, že "pohroma a devalvácia".

Ale poďme späť k strachu, či krachu..? Človek už ozaj niekedy nevie na čom vlastne je v tomto kocúrkove. Strach, že stratíme zamestnanie, prídeme o príjem, o strechu nad hlavou, o manželku, o deti, priateľov - o všetko. Ale ešte stále mame seba samých! Ak ozaj mame. Lebo strach ten nás okliešťuje a núti robiť veci, ktoré sa nám priečia. Strach nás uzatvára a skľučuje, drží na vodítku ako poslušných psíkov. Či už vládnucich, alebo ovládaných. Taký zaujímavý sado-masochistický vzťah, kde jeden bez druhého neprežije. Jeden potrebuje ovládať a druhý byť ovládaný aj pod hrozbou použitia donucovacích prostriedkov.

Buďme otvorení a nechajme zo seba vypudiť to, čo nás trápi, ťaží - aj verejne na námestiach za sprievodu ďalších ľudí - v jednote je sila, nezabúdajme nato! Ide o kolektívne vedomie ľudu vyjadriť spoločne svoj nesúhlas, ak sme s niečím nespokojní - garantuje nám to aj ústava, ktorá mi miestami pripadá ako trhací kalendár, čo sa ňou okrikujú niektorí páni politici. S tým malo naše Slovensko vždy problém, čo sa jednoty týka. Lebo inak sa ozaj ochorieme, keď to budeme v sebe dusiť, a keď to dôjde do finálneho štádia, tak potom ozaj neviem ako sa zachránime a kto nám pomôže.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?